Fotoklub Galanta

Od založenia Fotoklubu v Galante / v roku 1975 / uplynulo už tridsaťrokov. Zakladajúci členovia boli väčšinou absolventi diaľkového školenia fotoamatérov, ktoré usporiadalo okresné osvetové stredisko. Vynikajúci prednášatelia L. Noel, I. Kozáček, Š. Paulovič, J. Muráni, D. Šulla, E. Košúthová a iní sa stali vzorom pre zapálených fotografov. Do značnej miery určite pozitívny vplyv mali už existujúce fotokluby u nás i v zahraničí. Dostupná odborná literatúra tiež urobila svoje. Treba však konštatovať, že tá nebola ani počtom ani kvalitou porovnateľná so súčasnou situáciou. Už ani nehovoriac o tom aké boli vtedy možnosti nákupu kvalitnej techniky alebo materiálu. ORWO a AGFA boli to najlepšie. Dvanásť nadšencov však nič neodradilo. V okrese neboli ani žiadne fotografické tradície, aj keď dnes už vieme, že to tak celkom nebolo, ale o tom neskoršie. Lebo organizovaná činnosť sa datuje od roku 1966. Malú galériu okresného domu osvety zbúrali, ktorá vznikla z bývalej šatne, ale určitú dobu bola využívaná na výstavy a dnes by bolo úplne smiešne, že tam viseli háky na mäso /kde sa vešali kabáty/. Sluší sa spomenúť, že začiatky v okrese boli úplne zázračné, lebo s fotografiou začalo osemdesiat / 8O / ľudí. Prirodzene bol veľký „odpad“, čo je pri takom počte záujemcov samozrejmé. Prvým predsedom sa stal Tibor Eliáš, skúsený fotoamatér, ktorý bol aj členom prípravného výboru spolu s Petrom Svátekom a Jozefom Keppertom. Členskej základni bol predložený návrh stanov a návrh plánu činnosti. Prvé stretnutia sa uskutočnili mesačne, vždy prvú nedeľu v mesiaci doobeda. Zriaďovateľom nového fotoklubu bol dom kultúry, nástupnícka organizácia po mestskej osvetovej besede. Neskoršie bolo premenované na mestské kultúrne stredisko. V tom čase členovia fotoklubu žali úspechy na okresných výstavách amatérskej fotografie. Medzi prvoradé úlohy fotoklub si vytýčil cieľ získať výstavné priestory. Založila sa kronika a začalo sa písať o aktivite galantského fotoklubu. Mimoriadne dobré kontakty boli s fotokrúžkom v Šali, kde v rámci okresu bolo prvé fotografické zoskupenie. Niektoré veci sme úprimne závideli Šaľanom, lebo ich Dom kultúry CHEMIK bol podstatne ústretovejší kultúrnym aktivitám ako v Galante. Až príchodom Ing. Štefana Baumanna za riaditeľa domu kultúry boli vytvorené ústretovejšie kroky alebo postoj k práci fotoklub. Od začiatku činnosti členovia fotoklubu úzko spolupracovali s okresným osvetovým strediskom /OOS/, kde fotografia mala vždy pevné miesto v rámci záujmovej umeleckej činnosti. Je pravdou aj to, že metodik pre fotografiu OOS bol zakladajúcim členom fotoklubu. Dobré domáce a zahraničné kontakty pomáhali rozvoju amatérskej fotografie. Síce najväčšie problémy vznikali práve z organizačných dôvodov, ktoré často prevýšili fotografické záujmy. Samozrejme nie všetci chápali rovnako tieto problémy. Po prvých úspešných výstavách sa skonsolidovali vzťahy. Keď prišli aj úspechy už aj z iných výstav ako okresných napr. z krajských alebo celoštátnych, aktivita niektorých sa podstatne zvýšila. Neprerušili sa kontakty s bývalými prednášateľmi DŠF a čo viac do Galanty začali chodiť aj iní renomovaní domáci aj zahraniční fotografisti. Cieľavedomá práca našla pochopenie aj u zriaďovateľa a začali prípravy zriadenia galérie. Nakúpený materiál podľa schváleného návrhu potom členovia fotoklubu doslova po večeroch a nociach premenili na galériu v rámci domu kultúry a umenia. Okrem fotografických výstav galériu využívali aj profesionálni výtvarní umelci. Boli roky keď fotoklub usporiadal až osem výstav fotografií. V roku 1981 prišla prvá kríza, ktorá bola zažehnaná vďaka niektorým členom. Potom však sa prehĺbili kontakty so Zväzom slovenských fotografov v Bratislave a členské výstavy po známych slovenských fotografických centrách boli usporiadané aj v Galante. Jaroslav Čiljak, šéfredaktor časopisu Výtvarníctvo, fotografia a film po návštevách fotografických výstav v Galante tvrdil, že „...do Galanty sa mnohí môžu chodiť učiť ako treba robiť vernisáže fotografických výstav..“. K desiatemu výročiu založenia fotoklubu bol vydaný katalóg s bibliografiou, ktorú spracovala odborníčka knihovníčka.

O výstavách a činnosti fotoklubu boli uverejnené články v lokálnych, krajských novinách a rôznych časopisoch. Dobré kontakty boli s fotografistami v Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Zruči nad Sázavou, Győri a Paksi /Maďarsko/, Wittenbergu /NDR/ neskoršie v Halle /NDR/ i v Burgenlande /Rakúsko/. Mimoriadne úspešné boli výstavy fotografií z Bulharska, Halle v rámci oficiálnych kontaktov krajov, so Saratova autora Gennadija Savkina a Fotoklubu v Győri. V Galante sa predstavili László Tám s diaporámami, s fotografiami Ferenc Müller, István Vigovszky, Ödön Markó z Maďarska, Hans Gustav Edőcs z Eisenstadtu, ale aj Milan Hlôška z Nitry, básnik a fotograf Ján Motulko, Ivan Kozáček, Jozef Muráni, Štefan Paulovič z Bratislavy a Peter Babka z Trnavy, ale aj Martin Martinček, prof.Ludvík Baran z Prahy. Úspešné boli aj klubové výstavy členov fotoklubu, autorské výstavy Pavla Tótha, Mateja Skalnického, Jozefa Kepperta, Anny Bednárovej, Jána Bendíka, Michala Kanku, ktoré boli usporiadané väčšinou pri životných jubileách. Hľadali sme rôzne možnosti vystavovania svojich fotografií, vystavovali sme aj v poštovej novinovej službe na Hlavnej ulici, v okresných novinách sme mali okienko fotoklubu. Postupne sme sa stali súčasťou kultúrneho života v meste. Prišli aj ocenenia mestské, okresné, osvetového ústavu i zväzu slovenských fotografov. Jozef Keppert a Pavol Tóth obdržali Plaketu Osvetového ústavu v Bratislave za aktívnu tvorivú a metodickú činnosť, Fotoklub obdržal ocenenia pri výročiach od mesta, OÚ aj ZSF. Jozef Keppert obdržal titul Autor ZSF, titul Majster ZSF získali Michal Kanka, Jozef Keppert, Matej Skalnický a Fridrich Rakický. Plaketu J.M.Petzvala ZSF dostali Štefan Czafík a Jozef Keppert.V rámci nadviazania kontaktov s Rakúskym fotografickým zväzom VÖAV na valnom zhromaždení zväzu v Mattersburgu odznak FIAP dostal Jozef Keppert. V rámci spomienkových osláv 100.výročia úmrtia Jozefa Maximiliána Petzvala medzi organizátormi bol ocenený aj Jozef Keppert. Už v nových podmienkach v mestskej galérie pôvodne renesančného kaštieľa Esterházyovcov v Galante sa uskutočnila spoločná výstava troch fotografických zväzov Maďarska, Rakúska a Slovenska. Výstava bola úspešná aj v Rakúsku aj v Maďarsku. K výstave bol vydaný trojjazyčný katalóg a o vernisáži výstavy so spoločenským večerom ešte aj dnes sa hovorí. Okrem účasti významných osobností o dobrú náladu sa postaral Peter Lipa a R§T Jazz Band v plnom obsadení. Touto výstavou sa začala nová éra výstavnej aktivity fotoklubu. Treba povedať, že v tých rokoch sme dostávali podporu aj zo ŠFK Pro Slovakia. Väčšia bola ochota aj sponzorov. Z iniciatívy fotoklubu v Galante začali výstavy fotografií o zahraničných aktivitách prvého prezidenta SR Michala Kováča. V spolupráci s TA SR a za účasti prezidenta SR, ktorého do Galanty sprevádzal diplomatický zbor a významné osobnosti politického a kultúrneho života, sa uskutočnila prvá prezidentská návšteva v historii mesta Galanta. Členovia fotoklubu dokumentovali štyri ročníky medzinárodného sochárskeho sympózia Bronz v Galante.

Odborné vzdelávanie sa uskutočňovalo v rámci okresnej osvety, ale boli prednášky a stretnutia s autormi aj mimo výstav v rámci fotoklubu. Včas sme objavili krásu práce s diapozitívom a boli sme medzi prvými, ktorí zorganizovali klubovú a okresnú prehliadku. Vďaka pochopeniu Západoslovenský kraj bol prvý, ktorý robil krajskú prehliadku. Predtým bola len súťaž v rámci AMFO a DIAFOTO. V Galante boli aj prehliadky diapozitívov členov ZSF. Diapozitív sa dostal aj do osnov diaľkového školenia fotoamatérov. Členovia fotoklubu boli aj autorsky úspešní v súťažiach. V roku 1991 v poverenia Národného osvetového centra v Bratislave v Galante bola usporiadaná celoštátna výstava AMFO a prehliadka diapozitívov DIAFOTO. V rámci hodnotenia podujatia predseda poroty Miroslav Vojtek Galantu zaradil medzi mekky slovenskej fotografie. Slovami uznania nešetril ani prítomný Ladislav Noel a iní účastníci podujatia.

Napriek úspechom okolo dvadsiateho výročia založenia fotoklub najmenej produktívní autori využijúci neznalosť nových členov začali brojiť proti vedeniu fotoklubu. Nakoľko sa im nepodarilo nič dokázať, život išiel ďalej. Nikto neodišiel, nikto sa neurazil. Veci sa vysvetlili. No, veci naďalej tleli tak, že traja, ktorí už vôbec nefotografovali, po rokoch opäť vytiahli staré noty. Väčšina členov už nenaletela a poďakovala im za takúto aktivitu. 25. výročie založenia Fotoklubu v Galante bolo dôstojnou oslavou fotografie v Galante. Jubilejná kolekcia bola úspešne predstavená v rámci medzinárodného festivalu v maďarskom Pécsi, v Dánskom Inštitúte v Kecskeméte, kde výstavu otvoril Károly Kincses riaditeľ Maďarského fotografického múzea v Kecskeméte a v partnerskom Győri, kde výstavu otvorili primátori Győru a Galanty. K jubileu bola vydaná bibliografia fotoklubu Galantskou knižnicou a katalóg zostavený členmi fotoklubu.

Rozhodne patrí sa spomenúť aj to, že sme mali obrovské šťastie, že okresné osvetové stredisko malo riaditeľa telom i dušou fotografa, ktorý odvzdal metodiku fotografie členovi nášho fotoklubu. Keď to nejako zachaprovalo v klube išlo to na osvete a opačne. Fotoklub sa výrazne pričinil o to, že kontinuita okresných fotografikých výstav bola zachovaná tri desaťročia!!! J. Keppert je autorom prvého materiálu o amatérskej fotografii v okrese. Vydalo OOS v Galante v roku 1976. Osobitne by sa dalo hodnotiť úspechy doma i v zahraničí z hľadiska jednotlivých autorov. O bohatej činnosti svedčia aj dva zväzky kroniky fotoklubu a desiatky článkov a uverejnených fotografií. Medzinárodné kontakty sa zvlášť dobre rozvíjali v čase keď Jozef Keppert bol sedem rokov tajomníkom zväzu slovenských fotografov. V rámci Západoslovenského kraja Mestské kultúrne stredisko v Galante sa stalo nielen mekkou ale silnou baštou slovenskej fotografie.

Z príležitosti jubileí usporiadame klubové výstavy fotografii a snažíme sa zdokumentovať uplynulé obdobie katalógom alebo nejakou skladačkou, zoznam vystavujúcich autorov a vystavených fotografií. K výstavám sú vyrobené pútače, pozvánky a plagáty. Fotoklub disponuje so svojimi výstavnými rámami, ktoré plánujeme doplniť s takými, ktoré sú k dispozícii v Maďarsku a v Rakúsku / hliníkové 40x0cm /. Pri vzniku mestskej galérie fotoklub bol prizvaný k tvorbe koncepcie galérie a od roku 1992 tradične koncom roku v rámci galérijnej činnosti je fotografická výstava. Bývalý zriaďovateľ MsKS aj dnes vytvára podmienky pre rozvoj klubovej činnosti, dnes už občianskemu združeniu – záujemcom o fotografiu. Už len pre zaujímavosť možno uviesť, že dejiny fotografie sú späté s Galantou a osobou grófa Mihály Esterházyho, člena budapeštianskeho Photo Clubu, zakladateľa Maďarského celoštátneho zväzu fotoamatérov / 1905 /, medzinárodne úspešného autora a propagátora gumotlače. Zomrel v roku 1906 a je pochovaný v Galante. Len vďaka nadšencom a ich iniciatívy bol jeho hrob upravený.

V súčasnosti s partnermi zahraničí hľadáme možnosti vypracovania spoločných projektov na prezentáciu fotografickej tvorby alebo fotografických dielní. Nie je ľahké v tomto stále sa meniacom systéme a legislatívnych zmien rýchlo zorientovať. Na štastie, ako pán profesor Plicka povedal:”... fotografia je kultivovaná reč, nepotrebuje tlmočníka...”.

Jozef Keppert, AZSF, MZSF