30 rokov FOTOKLUBU

Jubilujúci Fotoklub pri MsKS v Galante (založený v roku 1975) v tomto roku oslavuje 30. výročie svojho založenia. Výstavnú činnosť otvoril výstavou fotografií členov fotoklubu a Alana Hyžu v renesančnom kaštieli. Okrem uvedenej výstavy systematicky vystavujú v kaviarni Lavazza, v ob-jekte novostavby pri kultúrnom dome. Mesačnou obmenou tu už vystavovali J. Keppert, R. Čambál, D. Bašo, M. Koller, M. Ročkár, A. Bednárová a E. Gabčík. V rámci komorných výstav autori vystavujú 10–20 svojich diel. V rámci Kultúrneho leta v Győri sa členovia fotoklubu zúčastnili IV. ročníka Fotopikniku v mestskom parku. Podujatia sa zúčastnilo 43 vystavujúcich fotografov z Maďarska a susedných štátov.

Okrem príprav na oslavy 30. výročia založenia fotoklubu sa členovia aktívne a úspešne zapojili do súťaží AMFO a DIAFOTO 2005. Po úspechoch v okresnej výstave členovia fotoklubu vystavovali aj v rámci kraja v Skalici. Rastislav Čambál získal mimoriadne ocenenie poroty. Fotografie Mareka Kollera a Ľuboša Bednárika boli ocenené čestnými uznaniami. Netrpezlivo sú očakávané výsledky celoslovenskej súťaže. Členovia fotoklubu sa zapojili do akcie usporiadanej GOS Stretnutie vo farbách v rám-ci XXI. ročníka GT. Do mestského parku si pozvali svojich fotografických priateľov z Trnavy, Győru a Brucku nad Leithou. Spolu s výtvarníkmi galantského regiónu potešili mnohých umeniamilujúcich. Diela autorov si pozrel aj František Tóth, minister kultúry SR a mnohí iní hostia tohto najvýznamnejšieho nadregionálneho podujatia. Dnes už môžeme konštatovať, že podu-jatie sa tešilo aj mimoriadne veľkej pozornosti verejnosti. Do kroniky fotoklubu o.i. účastníci napísali: “...podujatie je odpoveďou pre všetkých, ktorí tvrdia, že bez peňazí sa nič nedá robiť...“, „...v Galande to robíte výborne, vydržte...“

V maďarskom Mestskom kultúrnom stredisku v Mosonmagyaróvá-ri od začiatku do konca septembra sedem členov fotoklubu vystavovalo 29 čiernobielych a farebných fotografií. Výstavu otvoril Béla Szabó úradujúci predseda Győrske-ho fotoklubu. Kolekciu fotografií predstavil Jozef Keppert, prezident fotoklubu. Fotoklub má pozvanie na výstavu aj do rakúskeho Brücku n. L.

Prípravy na spomínané oslavy 30. výročia založenia Fotoklubu v Galante prebiehajú v zmysle vypracovaného organizačného poriadku a harmonogramu. Boli vypracované rôzne projekty a predložené vyhlasovateľom. Judita Kontárová z galantskej knižnice vypracovala bibliografiu, ktorá doplní doteraz publikované a vydané súbory – re-gistre o činnosti fotoklubu.

Odborné časopisy FOTOTIP a WATT informujú o aktivite galantských fotografov. Na titulnej strane WATT č.1. – 2/2005 je napísané: „Galanta stále patrí medzi veľkomestá slovenskej fotografie.“

Vzhľadom na skutočnosť, že sa blíži významné výročie mesta, členovia fotoklubu pripravujú fotografickú výstavu. Členovia a organizátori výstavy fotografií k jubileu fotoklubu očakávajú širokú verejnosť v mesiacoch december 2005 a január 2006 v renesančnom kaštieli.

Alžbeta Čambálová [Zdroj: http://www.galanta.sk/users/gn_arch/gn2005-10-sk.pdf]

Fotopiknik v Györi

Fotoklub v Györi a Spolok pre zdravý životný štýl usporiadali v polovici júla v mestskom parku 4. ročník fotopikniku. Členovia klubu sa už niekoľko rokov snažili dostať fotografiu do rámca letného festivalu v meste, najmä do tej časti podujatia, ktorá je poriadaná v prírode. Snahou bolo dostať fotografiu medzi ľudí, ktorí majú radi umenie.

Polostrov medzi ramenami rieky Rába je už tradične miestom stretnutia fotografov z celého Maďarska, od roku 2003 aj za účasti zahraničných autorov z Rakúska, Rumunska a Slovenska. V ostatných ročníkoch sa podujatia zúčastnilo viac ako 40 vystavovateľov. Provizórne inštalácie medzi stromami a na lavičkách nič neubrali z celkového dobrého dojmu. Okoloidúci si mohli prezrieť stovky fotografií a diapozitívov, z ktorých hlasovaním vybrali najlepšiu kolekciu (zvíťazil Zoltán Mekli z Györu), viedli sa odborné debaty aj priateľské rozhovory. K celkovému dobrému dojmu prispelo aj vydarené počasie.

Jozef Keppert

Galanta stále patrí medzi veľkomestá slovenskej fotografie

V polovici decembra sa v Renesančnom kaštieli v Galante uskutočnila vernisáž výstavy fotografií, ktorá pozostáva z dvoch častí. V jednej známy slovenský fotograf Alan Hyža vystavuje svoje čiernobiele fotografie pod názvom Ľudia a ich svety a v druhej časti členovia Fotoklubu z Galanty do konca januára predstavujú svoju najnovšiu tvorbu. Aj takýmto spôsobom oslavujú tridsiate výročie založenia Fotoklubu v tomto meste.

„História Fotoklubu v Galante sa začala písať 12. októbra 1975,“ spomína Jozef Keppert, jeden zo zakladateľov klubu a v súčasnosti „duša“ tohto spolku nadšencov krásnej fotografie. On a sedem ďalších absolventov diaľkového školenia fotoamatérov – Tibor Eliáš, Peter Svátek, Pavol Tóth, Štefan Czafík, Juraj Matajs, Fridrich Rakický, Juraj Bílený – založili fotoklub, do ktorého sa hneď pridali Viliam Mosnár, Matej Skalnický, a Daniel Juráš.

Ako krátko popísať tridsať rokov činnosti klubu? Ťažko. „Boli úspešnejšie aj menej úspešné obdobia, prekonali sme tri krízy, ale keď to najviac nešlo, vždy sa objavil niekto alebo niečo, čo pomohlo,“ hovorí Jozef Keppert. Napríklad jedno obdobie nebolo kde vystavovať – a vtedy prišla možnosť od riaditeľa Miestneho kultúrneho strediska urobiť výstavné priestory, ktoré sa načas stali vôbec jedinými výstavnými priestormi v meste. Klub stretával na rôznych miestach – v osvetovej besede, dome kultúry aj v Mestskom kultúrnom stredisku (MsKS). Členovia klubu prispievali svojimi fotografiami do rôznych masových novín a časopisov, ale ja do odborných časopisov – Výtvarníctvo, fotografie a film, Československá Fotografie. „A boli sme aj pri zrode časopisu Wattu,“ pridáva Jozef Keppert.

Obroda fotoklubu

V súčasnosti je Fotoklub pri MsKS občianskym združením, v ktorom sa stretáva štrnásť členov. A prežíva obrodu. Už niekoľko rokov členovia aktívne oslovujú ľudí, o ktorých vedia, že fotografujú. A tak ako v minulosti nezaostávali za modernými trendmi – kedysi podporovali prácu s farebným diapozitívom – teraz odstala priestor digitálna fotografia. „Fotoklub má dnes viac nových a mladých členov, ktorí prinášajú aj nového ducha do našej klubovej činnosti,“ hovorí Jozef Keppert a dodáva, „Čo sa týka tvorivej činnosti, veľkou výzvou je pre každého z nás nástup digitálnej fotografie. Našu nerozhodnosť nám pomáhajú prekonať naši mladí. A tak už dnes predmetom našich rozhovorov nie je len technika, ale výsledný efekt – opäť dobrá fotografia. Techniku využívame na dosiahnutie kvalitných výsledkov.“ Členovia klubu sa stretávajú dva krát za mesiac a je to také priateľské stretnutie k aktuálnym otázkam činnosti, rozpráva sa, kto čo urobí, prípadne organizačne zabezpečí. Členom fotoklubu je k dispozícii aj minigaléria v kaviarni Lavazza na hlavnom námestí.

„Keď sa pripravuje výstava fotografií, stanovíme si termín, kedy donesieme malé fotografie 10 x 15 cm alebo CD,“ hovorí Jozef Keppert. „Výber fotografií potom robíme spoločne. Napríklad podľa vybratých fotografií pre túto výročnú výstavu sme určili pre každého člena tri hliníkové rámy 70 x 50 cm, t. j. 6 fotografií 28 x 35 cm. Ako podklad bol vybraný čierny kartón. Fotografie boli pripravené autormi na CD alebo spoločne skenované, zväčšované na jednom mieste jedným technikom na jeden druh papiera.“

Galéria v kaštieli

Fotoklub od založenia usporiadal desiatky výstav – bolo obdobie, keď členovia robili aj 6 – 8 výstav ročne. V roku 1991 fotoklub napríklad usporiadal výstavu AMFO a DIAFOTO. V súčasnosti sa každoročne koná síce pravidelne len jedna výstava, ale od roku 1992 v krásnych priestoroch renesančného kaštieľa. Členovia klubu nevystavujú každý rok, ale aby sa zachoval zaužívaný termín fotografickej výstavy – koniec roka – vyberie sa fotograf či fotografovia, ktorí majú niečo spoločné s Galantou. Napríklad ako Alan Hyžaa. Jeho otec pochádza z Galanty a niektorí obyvatelia mesta sa dobre pamätajú na Hyžovcov v Galante. Dedo Alana Hyžu bol dokonca pred časom prednostom Okreskného úradu a jeden čas s rodinou bývali v neogotickom kaštieli. V Galante boli tiež výstavy fotografií Martina Martinčeka, Petra Babku, Jána Motulka, Ivana Kozáčka, Štefana Pauloviča, Jozefa Murániho, Hansa Gustava Edőcsa, Genadija Savkina zo Saratova, nemeckých fotografov z Wittenbergu a Halle nad riekou Saale a Zruči n. sázavou. „Najvýznamnejšia výstava však bola 1. spoločná výstava troch fotografických zväzov Rakúska, Maďarska a Slovenska na počesť spomienkových osláv 100. výročia úmrtia Jozefa Maximiliána Petzvala. Výstava bola úspešná aj v Mattersburgu a Győry,“ objasňuje Jozef Keppert. A najlepšia? „Kolekcia fotografií z Bulharska v roku 1994, ešte aj po desiatich rokoch o nej občas hovoríme.“

Európske priateľstvá

Galantský fotoklub má čulé medzinárodné kontakty s fotografmi z Bulharska, Čiech, Maďarska, Nemecka, Rakúska aj Ruska. „Aj kolekcia fotografií členov fotoklubu na terajšej výstave v kaštieli mala svoju premiéru v rakúskom Stockerau, koncom októbra minulého roka. Naši rakúski priatelia nás pozvali a umožnili nám vystavovať naše fotografie,“ hovorí Jozef Keppert a vysvetľuje, že tento kontakt vznikol vďaka programu PHARE v rámci programu Priateľstvá budujú novú Európu medzi mestami Galanta a Stockerau. „Máme za sebou už sedem spoločných stretnutí s fotografmi zo Stockerau a z oficialít vznikli nové priateľstvá.“

Fotografická mekka

Galantský fotoklub sa môže pochváliť dvoma zväzkami kroník, aj tým, že k 10. výročiu fotoklubu bol vydaný katalóg s bibliografiou (47 záznamov), a k 25. výročiu obrázkový katalóg a knižnica urobila peknú bibliografiu (142 záznamov). „Po výstave AMFO DIAFOTO 91 nám fotograf Miro Vojtek do kroniky napísal, že patríme medzi slovenské mekky fotografie v rámci ČSFR,“ spomína s patričnou dávkou hrdosti Jozef Keppert. Táto mekka sa môže pochváliť množstvom výborných fotografov – a sú to nielen Majstri Zväzu Slovenských fotografov Michal Kanka, Jozef Keppert, Fridrich Rakický aj Matej Skalnický. Fotoklub dostal zväzové, krajské, okresné a mestské ocenenia, ceny od Národného osvetového centra, mnohí členovia dostali plakety J. M. Petzvala. Veríme, že ten výpočet ocenení bude z roka na rok vyšší.

Jana Kubská

Alan Hyža: Robím dokumentárnu fotografiu

Pri príležitosti tridsiateho výrocia založenia Fotoklubu v Galante sa 14. decembra uskutocnila v Renesancnom kaštieli vernisáž výstavy fotografií, ktorá pozostáva z dvoch castí. V jednej miestnosti vystavuje svoje ciernobiele fotografie pod názvom Ludia a ich svety dnes už svetoznámy slovenský fotograf Alan Hyža, v druhej sa novou tvorbou predstavujú clenovia Fotoklubu z Galanty.

Fotoklub síce oslávi výrocie až v budúcom roku, ale, ako poznamenal kurátor výstavy a zakladatel Fotoklubu v jednej osobe Jozef Keppert, výstava potrvá do konca januára budúceho roka, takže výrocie bude v poriadku. Okrem iného nám prezradil, že fotografie Alana Hyžu pozná už dlhé roky: „Tak zdokumentovaný každodenný život jednoduchých ludí musí byt pre každého návštevníka výstavy silným estetickým zážitkom.“ Alan Hyža, ktorý pracoval v renomovaných slovenských denníkoch, v súcasnosti pôsobí v jednom z najznámejších týždenníkov. Je držitelom siedmich cien Czech Press Foto. V posledných rokoch spolupracuje s publicistom Petrom Kubínyim, ktorý sa tiež vernisáže zúcastnil. Spolu vydali publikáciu „Ríša zla“ a pokracujú v dokumentovaní súcasného života v postsocialistických krajinách.

Alan Hyža sa narodil v Levoci, ale jeho predkovia pochádzajú práve z Galanty. „Som rád, že som sa po case do Galanty vrátil,“ povedal vo svojom príhovore a pokracoval: „Všetky tieto fotografie vznikli ako spolocné dielo s mojím kolegom Petrom Kubínyim, ktorý ich otextoval. Tvoria súcast projektu nadácie Ekopolis, ktorým dokumentujeme život na Slovensku. Chcel by som však upriamit vašu pozornost aj na vedlajšiu miestnost, kde sú vynikajúce fotografie clenov galantského Fotoklubu,“ poznamenal kolegiálne. Fotografie jeho clenov D. Bašu, L. Bednárika, A. Bednárovej, R. Cambála, J. Kepperta, M. Kollera, Z. Modroczkyho, B. Németha a R. Rybárskeho hodnotil velmi pozitívne.

Vyznanie Alana Hyžu pre Nitrianske noviny: „Fotím hlavne pre seba a preto, lebo ma to baví. Mám radost, ked sa mi podarí zaznamenat nieco také, ako tu vidíte okolo seba, a ked sa to ludom páci. Nerobím akty, alebo krajinky, robím dokumentárnu fotografiu. Myslím si, že prvotným a hlavným poslaním fotografie je zachytávat každodenný život a predstavovat ho ludom, ktorí nemajú možnost vidiet to, co sa deje niekde inde. To sa nedá robit za peniaze. Za tie sa dajú robit reklamné fotky a akty, ale dokument nie. Bud ho clovek chce robit, alebo nie. A ak sa do toho naozaj pustí, už ho nezaujíma, kolko za to dostane a za akých podmienok to robí. Pokracuje, lebo chce a baví ho to.“

Marián Mrva [Zdroj: http://www.regionalnenoviny.sk/clanok.asp?cl=1866539]

Login:
Heslo:
	Pamätať si login